Ako predchádzať pádom alebo ako zlepšiť svoj zmysel pre rovnováhu

Aj jednoduchý pád na nevhodnom mieste môže mať vážne adlhodobé následky

Podľa štatistík WHO sú pády celosvetovo druhou najčastejšouneúmyselnou príčinou úmrtí. Najrizikovejšia je veková skupina nad 60 rokov, kedysa výraznejšie začína prejavovať fyzické a psychické opotrebovanie organizmu,znížené senzorické a motorické schopnosti, redšie kosti a v prípaderehabilitácie znížená schopnosť regenerácie. Druhá veková skupina je okolo 15rokov, rada riskuje, a prechádza zvýšenou hormonálnou aktivitou, čo sa môžeprejaviť poruchou rovnováhy, zvýšeným rastom, únavou a skleslosťou.

Jednoducho povedané, za pády môže gravitácia

Keby sme žili na mesiaci, kde pôsobí menšia gravitačná sila,zrejme by sme menej padali. Telo využíva na prekonanie gravitačnej silypredovšetkým hlboké svaly, ktoré držia celé telo. Preto je vhodnéudržiavať svaly v dobrej kondícii, aby boli pevné a pružné.Činnosť svalov regulujú orgány rovnováhy tzv.vestibulárny systém. Receptory rovnováhy nájdeme vo vnútornomuchu, vo svaloch a kĺboch a k rovnováhe pomáhajú aj zrakové podnety. Pripoškodení vestibulárneho systému vznikajú závraty, poruchy rovnováhy či kolapsy.Prejavom sú neistota, vychyľovanie chôdze, tendencia k pádu či nevoľnosť alebovracanie.

Pohybom stimulujeme svaly i rovnovážny systém

Zdravý človek sa dostatočne hýbe, počas dňa mení polohy, svalový avestibulárny systém prirodzene dostáva denne množstvo podnetov. To však neplatípri ľuďoch so zníženou pohybovou aktivitou (sedavá práca, sedenie v školeči v dopravných prostriedkoch) a pri ľuďoch s pohybovým obmedzením,obzvlášť dlhodobo ležiacich (pri zdravotných problémoch). K zníženejpohybovej aktivite prispieva aj technologický vývoj, technológienahrádzajú ľudskú prácu, aktívny presun pohybom tela, a s nástupom digitálnychtechnológií.　

Posilňovanie členkov na zlepšenie funkcie rovnováhy azníženie rizika pádu

Ak uvažujeme nad nestabilnosťou členkov, vždy musímerátať s kolenami a bokmi, pretože ich svalstvo je navzájom prepojené. Toznamená, že členok je kľúčom k ovládaniu dynamickejrovnováhy. Najlepšie na zlepšenie stabilnostičlenkov, rovnako ako aj zlepšenie chôdze, sú funkčnécvičenia. Sú to cvičenia s priradenými úlohami, ktoré kopírujúkaždodenné činnosti. Keďže starý človek strávi množstvo času doma, jedôležité napodobňovať každodenné situácie a sústrediť sa na pohyby, ktoré sabudú vykonávať. Keď ich identifikujete, pokúste sa ich zlepšiť pomocou cvičenia,kým sa nestanú podvedomými procesmi. To povedie k lepšej pohyblivosti kĺbov audržiavaniu rovnováhy, pretože svaly a kĺby budú silnejšie a chôdza sa zlepší.

Existujú dôkazy, že fyzicky aktívni starí ľudia majú lepšíkognitívny výkon. V skutočnosti sa fyzická aktivita spájala s neurogenézou –rozmnožovaním nervových buniek, čo znamená, že neuroplasticity sa objavujú pristimulácii mozgu. To platí dokonca aj pre mozog starších ľudí.

Strata rovnováhy často prispieva k zníženej fyzickej aktivitekvôli strachu z pádu, čo sa môže postupne vyvinúť do fyzickej poruchy a takviesť k skoršej kognitívnej poruche. Preto je dôležité liečiť zdroj strachu.Zlepšenie rovnováhy posilnením hlavných svalov, najmä svalovčlenkov, bude mať rozhodujúcu úlohu v znížení rizika pádu, udrží bystrúmyseľ a zvýši sebaistotu!